o Ničom, čo ani zďaleka nie je oničom

Autor: Veronika Krajčovičová | 14.10.2013 o 21:34 | (upravené 3.5.2015 o 9:13) Karma článku: 6,34 | Prečítané:  603x

V Ugande sa hovorí: „Musíš ochutnať aj jedlá iných krajín, nie len tie, čo Ti varí Tvoja mama,  lebo inak si budeš myslieť , že je najlepšia kuchárka na svete.“

„Ponuku prijímam a prosím bližšie informácie.“ Klik na „Odoslať“ a o tri týždne s letenkou Schwechat-Nairobi-Juba-Rumbek tam a späť už stojím na letisku. Po noci bdenia v cestovnej horúčke mi ešte stále nedochádza, čo robím.
Zasa odchádzam, zasa sama, zasa mi nenašli lekára a ja zasa samu seba presviedčam a snažím sa uveriť, že to bude dobré...V Nairobi mesiac predtým horelo letisko, takže po prílete som to tam až tak nespoznávala, ale ten pocit, že som tam opäť, bol oveľa lepší ako som čakala. Tá Afrika má fakt niečo doseba. Darmo, že si občas poťažkám na ich mentalitu, zmýšľanie, život a tak, keď som tam bola, jediné čo mi napadalo, bolo „I love you, aFREEka“

.....STOP...Blog som nedopísala.....

Píšem v skratke o tom, ako sa mám a ako tu život beží. Len aby ste vedeli, že som v poriadku. Už dlho sa snažím pridať niečo do blogu o mojej ceste sem, o tom, ako to tu vyzerá, o tom čo všetko si človek uvedomí a o tom, ako je tu život ťažký.
Lenže nemala som slov a už vôbec som netušila, ako to vyjadriť písomne. Až mi jedna milá dáma, ktorá je tu niekoľko rokov povedala, že sa to nedá. Nepovedala nič, čo by som nevedela, len mi to pripomenula. A ja s ňou súhlasím rovnako ako som si istá, že by súhlasili všetci, čo to zažili. Ak chcete vedieť, aká cesta sem vedie, ako to tu vyzerá, čo si možno uvedomiť a ako sa tu žije, príďte. Práce je tu dosť, situácia zatiaľ pokojná a na ostatné sa dá zvyknúť.
Väčšinou sa všetci pýtate, či mám čo jesť a aké je tu počasie, takže odpoviem v skratke. Od hladu neumieram, aj keď vyberať nie je z čoho a počko ....no ako v Afrike na konci obdobia dažďa.
Po ceste sem mi bolo povedané: „Teraz ešte len zažiješ skutočnú Afriku.“
A potom tu mi iní povedali: „Toto nie je Afrika,  toto je South Sudan. Vitaj v Mapuordite – na mieste, kde nie je nič.“
Chvalabohu som Vám vtedy nepísala, bo by ste ma ľutovali. Tí ráznejší z Vás by mi povedali, že veď mám len to, čo som sama chcela...
Vlastne by aj mali pravdu. Mám. A som za to vďačná.
Takže postupne. Posledná slovenská zostava odletela pred týždňom. Teraz som tu sama (zo Slovenska). Tak ako sa ma tu všetci hromadne pýtali, či mi nebude smutno, tak hromadne všetci s tými otázkami prestali hneď na druhý deň. Nikto už nerieši. Ja som nakoniec aj celkom rada, je to tu taká pestrá zostava. Smejeme sa, že sme internacionálna nemocnica: Slovensko (v mojom zastúpení), Amerika, Austrália, Taliansko, Uganda, Keňa, Sudán, Južný Sudán, Mexiko.
Popri robote na gyn.-pôr. oddelení a antimalnutričnom programe chodím s ďalšími zopár ľuďmi dva razy týždenne do terénov v buši očkovať deti a porobiť tehotenské poradne.
Posledné dni sú super. Zistila som, že to, že tu nič nie je , neznamená, že nie je kam sa pohnúť.
Možno hýbať sa až tak nie, ale robiť je čo.
Môžem hrať volejbal alebo si inak zacvičiť, môžem ísť na kávu k Etiópčanke - minule som jej dokonca strážila obchod a predávala keksíky, kým si odbehla k inému predajcovi. Občas si tu premietneme film na posteľnú plachtu, takže aj kino tu máme. A signál na telefón chytím na troch miestach - aspoň sa netlačíme a po zotmení je tam kopec malých svetielok.
Rozdiel medzi Keňou a J.Sudánom  je značne citeľný. Životné podmienky sú oveľa ťažšie, ale cítim sa tu lepšie.
Dokonca som sa posledné dni aj kultúrne a sociálne vyžila. Boli tu oslavy na počet istého výročia misionára, ktorý sem prišiel ako prvý. Udalosť týždňa s pestrým programom, na ktorom sa celá dedina zabávala a ja som z neho nepochopila ani ň. Ale už len sledovať, ako sa všetci vyparádili, pripravili a ako si to vychutnávali veľkí aj malí, slepí, chudobní aj bohatí, bol pre mňa obohacujúci zážitok.
Ďalší deň začal na markete wrestling. Zasa celá dedina... chlapi si dokazujú silu býčimi zápasmi , ženy tam poskakujú, aby im to spestrili a celá dedina má šou. Wrestling je tu národný šport, ak sa to dá nazvať športom a len potvrdzuje to, akú obrovskú hodnotu tu má dobytok.
Dnes som si v práci vypočula rozhovor kolegov o tom, čo za starosti majú s kúpou kráv, kto komu má právo kravu bezdôvodne vziať, kto má právo na deti, ak ich nesplodil a komu patrí žena, ak muž zomrie.... Kto robí aký špinavý biznis pri výmene kráv za ženu a porovnávali situáciu Sudánu s okolitými štátmi. Predostreli mi prípad vysokopostaveného predstaviteľa, ktorý má 74 žien. Takže také všedné starosti poriadneho tunajšieho chlapa.
Toľko by som povedala, na viac sa momentálne nezmáham.

Je to tak - nie je tu nič a dokonca aj môj kufor je úplne maličký. V skutočnosti ale na tom absolútne nezáleží, pretože aj keby som sa mala  vrátiť len s pasom v ruke, ja viem, že domov si odtiaľto prinesiem neskutočne veľa.

PS: dnes som dostala víza až do polovice januára a tak si vravím ...... :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?